Vstal som s úmyslom očistiť sa od krvi. Miešala sa na povrchu môjho tela so špinavým a slizkým blatom, do ktorého som si ľahol. Okolo mňa boli stovky mŕtvych, uložení v spálňach starého cintorína. Pomníky sa týčili ako mohyly, dotvárali depresívny obraz so mnou v zátiší. Splýval som s touto estetickou dokonalosťou, preto som sa rozhodol, že ľudí vo večnosti poctím svojou návštevou. Bolo veľmi chladno, pomaly som sa strácal v hmle svojho dychu a cítil som, ako na mňa znova padá únava. Vytiahol som z vrecka poslednú sviečku a ukradol plameň z najbližšieho lampáša. Horúci vosk mi začal stekať po omrznutej ruke a naplnil špinavú, ale čerstvú ranu. Položil som sviečku na hrob mŕtvej pani a začal som sa modliť do tmy. A znova pre to isté.. pokračovanie článku
Stopercentná vec, isteže. Nemusíš nič, iba zomrieť- tkvie mi v hlave úvaha malého dievčatka, ktoré odvážne hovorí o smrti. „Aaa Damy, prečo musíme všetci zomrieť? Ja ešte nechcem.“ Hlavou mi premávajú myšlienky, ako vysvetliť malému dievčatku nútenú voľbu prírody. „Tak? Ty to určite vieš..“ Vieš, vieš.. Mám jej hovoriť o non-selektívnej transformácii energie alebo jednoducho vziať ošúchaný príbeh motýľa, ktorý prejde životom od chabej larvy až po bezvládne telo bez duše? Hm, nastavím zrkadlo, ako by sa to páčilo mne, keby mám sotva desať rokov.. pokračovanie článku
Až do takej diaľky.. rozmýšľam, moje myšlienky opisujú nekonečnú dráhu koľajníc. Jedna priečka, štrk, druhá priečka, štrk, tretia.. Toľká masa železa, spojnica dvoch dištancií na ceste nikam, sa snaží vyhladiť moju myseľ do metaforickej podoby. Taká krása, len nížiny a pár kopcov po okrajoch, tupá zver, ktorá sa prichádza dívať na cestujúcu kopu hluku. Snažím sa vybočiť, nesplynúť jednoducho a rigidne s priamočiarou krivkou, ktorej cieľom je veľká neznáma. Snáď sa len milimeter povzniesť nad hladkú rovinu a poštekliť svoju jedinečnosť.. pokračovanie článku
Možno je ticho.. iba ja halucinujem.. pokračovanie článku
Bolestivo precitnem zo sna. Začínam vnímať nejasnú, ale určitú vôňu dreva. Pomaly si ju vychutnávam, rytmicky sa snažím upokojiť svoj dych. Vracia sa mi cit do končatín, na končekoch prstov cítim nepríjemné vlhko. Vzduch je príliš ťažký a ja sa zvíjam v panickom strachu. Bojím sa otvoriť svoje oči, cítim, ako ma režú viečka a ide mi prasknúť hlava. Snažím sa upokojiť, spomenúť si kto vlastne som, ale nepríjemná bolesť ničí moje myšlienky a ženie ma k šialenstvu. Musím otvoriť oči.. Musím sa pozrieť, kde to vlastne som.. pokračovanie článku
(-monológ pre mozog-) pokračovanie článku
Na vrchole útleho kopca stál človek. Mal matné čierne vlasy a nesústredený výraz tváre. Vyzeral skôr ako havran, ktorý zhrešil a nadobudol ľudskú podobu. Ako vták, ktorý zabudol lietať, pretože mu zobrali krídla. Úpenlivo sledoval pohyb všetkého pred sebou ale ku dnu priepasti jeho oči nezablúdili. Nie, nebol to jeden z tých havranov, ktorí sedia stále na jednom mieste a ani jeden z tých, čo skáču sem a tam, prosiac o kúsok ľudského odpadu. Bol to havran, ktorý zabudol lietať. pokračovanie článku
Dni plynuli. V prospech mojej slabosti, zúboženej kostry dieťaťa. Týral som svoje pocity, tichými slovami som preklínal deň, kedy som sa zrodil. Patril som do pekla, obraz neba som už dávno rozpáral obrovským nožom ako starý vankúš. Chcel som zmiznúť. Chcel som sa narodiť v truhle, zbitý medzi stenami dreva a prebodnutý klincami. Bol som príliš ubolený. Slabý na to, aby som sa vzoprel osudu a ukázal mu víťazne svoj chrbát. A tak som na posteli znova a znova triedil svoje slzy. pokračovanie článku
Je sladké a tiché ráno. Cítim to, pretože som sa práve zobudil. Pozriem sa smerom k oknu, teplý vzduch nadvihuje záves a pootvorené okno zavše škrípe ako ja v noci, keď sa mi prisnije ďalšia z radu mojich nočných morí. Vídavam ich často, niekedy sa z nich jednoducho snažím vyťažiť skúsenosti, ozdobiť svoje všedné dni. Bože, a keď si spomeniem na kvílenie vlaku.. popravde sa mi z toho občas vlnia kosti. pokračovanie článku
Pokúšam sa chytiť dážď.. Sklené kvapky, môj obraz sa kriví na ich chladnom povrchu. Slzy Slnka sú pretransformované do jedinečnej dokonalosti. Každá moja hanebná vlastnosť sa odzrkadľuje v ich projekčnej sústave. Pomaly, avšak v zákonných intervaloch režú molekuly vzduchu a zoskupujú sa do nekonečných morí na brehoch mojej pokožky. Steblá trávy ožívajú, svetlo je zmietané smrteľnými kŕčmi v pustom vesmíre. Príroda prežíva svoju renesanciu.. pokračovanie článku
232357066
efo_skhotmail.com
damykazz
damykazzgmail.com
| << < Február 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
